Pri podávaní oftalmologických liečiv zvieratám je nutné zvážiť niekoľko aspektov, ktoré zahŕňajú trvanie aplikácie, zamýšľaný cieľ a ochotu majiteľa lieky podávať. Veterinárny oftalmológ má za cieľ dostať správne liečivo vo vhodnej terapeutickej dávke a forme do cieľového očného tkaniva metódou, ktorá nepoškodí zdravé tkanivo. Pri očných chorobách sa však tento jednoduchý cieľ stáva náročnejším, kedže niektoré očné štruktúry sú vysoko citlivé. V oku sa takťiež nachádzajú tkanivové bariéry sťažujúce prienik liečiva. Podávanie očných liečiv zvieratám môže byť komplikované aj neochotou psa alebo mačky spolupracovať.
Úvod
Dĺžka podávania očných liečiv zvieratám sa môže pohybovať od niekoľkodňovej aplikácie, až po celoživotnú medikáciu. Pri voľbe vhodnej formy liečiva zohráva esenciálnu úlohu cieľové tkanivo, nakoľko nie každý liek ho môže dosiahnuť. Napríklad lokálne očné lieky sa dostávajú do rohovky a spojovky v terapeutických koncentráciách, ale prienik do zadných štruktúr oka je obmedzený. Preto pred terapiou veterinárny oftalmológ zvažuje aj otázky ohľadne vaskularizácie cieľového tkaniva a jeho lokalizácie v súvislosti s krvno-okulárnou bariérou. Vo veterine može byť podávanie očných liečiv komplikované neochotou psa alebo mačky spolupracovať so svojím majiteľom. Majiteľ je neodlučiteľnou súčasťou výkonu terapie vo veterinárnej oftalmológii, zohráva v liečbe kľúčovú úlohu.
Formy podania očných liečiv u zvierat
Zvieratám môžu byť liečivá aplikované lokálne (vo forme kvapiek, mastí), systémovo (orálne alebo parenterálne) priamym zavedením liečiva do cieľového tkaniva (subkonjunktiválne, intrakamerálne, intravitreálne, subretinálne, peribulbárne a retrobulbárne a vo forme implantátu).
Najviac vo veterinárnej oftalmologickej praxi využívajú veterinárni lekári očné kvapky. Tie okrem samotnej účinnej látky obsahujú roztok (vektor) a konzervačný prostriedok. Roztoky očných kvapiek výrobcovia navrhli tak, aby zodpovedali osmolarite a pH povrchu oka a stabilizovali liečivá, ktoré sa majú podávať. Podobne ako očné kvapky využívajú veterinárni lekári aj očné maste.
Systémovo pri očných ochoreniach aplikujeme lieky najmä zo skupín antibiotík, kortikosteroidov a nesteroidných antiflogistík. Cieľom je, aby krvnou cestou došlo k prieniku liečiva do očných štruktúr.
Priame zavedenie liečiva injekčnou formou sa využíva najmä vtedy keď lokálna aplikácia neumožňuje prienik terapeutickej dávky liečiva do cieľového tkaniva. Implantáty sa vo veterinárnej oftalmológii využívajú napríklad u psov s chronickým syndrómom suchého oka alebo u koní s rekurentnou uveitídou.
Frekvencia aplikácie
Väčšina lokálnych oftalmologických liekov vyžaduje niekoľko aplikácií denne, pretože oko neustále vylučuje slzy, ktoré liek zmývajú. Výber masti alebo očných kvapiek často závisí od preferencií majiteľa, nákladov a v poslednej dobe neraz aj podľa komerčnej dostupnosti lieku. Niektoré lieky sa však predpisujú len v jednej forme. Masti zvyčajne vyžadujú menej časté aplikácie ako kvapky. Avšak masť uvoľňuje do oka menej liečiva ako porovnateľné očné kvapky, ale trvanie uvoľňovania liečiva sa predlžuje, keďže zostávajú v kontakte s povrchom oka dlhší čas ako rozpustné očné kvapky. Po aplikácii ale môžu očné masti na krátku dobu rozmazať videnie zvieraťa.
Podávanie očných liečiv zvieratám, teda aplikačnú formu, množstvo a častosť aplikácie určuje veterinárny lekár podľa konkrétnych individuálnych potrieb pacienta.
Zásady podania očných liečiv zvieratám
Pokiaľ majiteľ podáva zvieraťu liečivo lokálne – teda do oka, jednou rukou pootvorí očnú štrbinu oka a druhou liečivo vo forme kvapiek alebo maste aplikuje. V prípade aplikácie viacerých liečiv, udržuje sa medzi aplikáciou jednotlivých liečiv odstup cca 5 minút. Ak má majiteľ aplikovať aj kvapky aj masť, najprv podá kvapky a masť až ako poslednú.
Záver
Podľa stanovenej diagnózy využívame veľmi úzko špecifické liečivá z rôznych farmakologických skupín. Forma aplikácie liečiv môže byť rôzna a pri jej výbere sa berú do úvahy viaceré faktory.
Drvivá väčšina komerčne vyrábaných prípravkov využívaných vo veterinárnej oftalmológii sú humánne lieky. Celkovo vo svete nie je veľa prípravkov registrovaných primárne pre veterinárne využitie, situácia u nás je ešte komplikovanejšia občasnou nedostupnosťou niektorých prípravkov.