Mäknúci vred rohovky, odborne označovaný ako keratomalácia, predstavuje mimoriadne závažné očné ochorenie postihujúce aj psov a mačky. Ide o stav, pri ktorom dochádza k rýchlemu rozpadu rohovkového tkaniva v dôsledku pôsobenia enzýmov narúšajúcich štruktúru rohovky. Tento proces býva často vyvolaný infekciou alebo poranením a môže v krátkom čase viesť až k perforácii rohovky a následnej strate oka. Liečba keratomalácie u psov a mačiek si vyžaduje rýchlu diagnostiku, intenzívnu terapiu a v mnohých prípadoch aj chirurgický zákrok na záchranu rohovky a zachovanie zraku.

Keratomalácia je charakteristická rýchlym rozpúšťaním (kolikvovaním) rohovky v dôsledku silného zápalu alebo infekcie. Laicky sa označuje ako „topiaca sa rohovka“, keďže rohovka postihnutá týmto stavom nadobúda mäkký, želatínový vzhľad. Patogenézu ochorenia výrazne ovplyvňuje uvoľňovanie kolagenáz a proteáz – enzýmov produkovaných neutrofilmi a niektorými baktériami, ktoré rozkladajú kolagénové vlákna rohovky a vedú k jej dezintegrácii. Tento enzymatický proces môže byť natoľko agresívny, že naruší rohovkové tkanivo už v priebehu niekoľkých hodín. Najčastejšie vzniká ako komplikácia hlbokého rohovkového vredu, rohovkovej infekcie, poranenia oka alebo pri nedostatočne liečenej existujúcej rohovkovej lézii.

Predispozícia a klinické príznaky keratomalácie

Zvýšené riziko výskytu majú najmä brachycefalické plemená psov a mačiek s vystupujúcimi očami a plytkými očnicami – napríklad mopslíky, ši-cu, lhasa-apso, francúzske buldočky, či perzské mačky. Vzhľadom na svoju anatomickú stavbu sú tieto plemená náchylnejšie na vysychanie očí a mechanické poškodenie rohovky.

Medzi prvé príznaky patrí začervenanie oka, nadmerné slzenie, zakalenie rohovky a časté šúchanie oka labkou. Tieto signály však majitelia často podceňujú a nepovažujú ich za alarmujúce. Nebezpečenstvo keratomalácie spočíva najmä v rýchlej progresii ochorenia a riziku nezvratného poškodenia oka. Neliečený alebo neskoro diagnostikovaný mäknúci vred môže mať závažné následky. Perforácia rohovky spôsobuje neznesiteľnú bolesť, stratu zraku a často vedie k nevyhnutnému odstráneniu oka (enukleácii).

Konzervatívna liečba

Terapia sa vždy prispôsobuje individuálnemu očnému nálezu. V počiatočných štádiách ochorenia môže veterinárny oftalmológ zvoliť intenzívnu konzervatívnu liečbu. Tá spočíva v častom podávaní antibiotických a protienzymatických kvapiek, často aj každú hodinu. Cieľom je zastaviť zápal, stabilizovať rohovku a podporiť jej hojenie. Použitie kortikosteroidov je v tomto prípade prísne zakázané. Tieto liečivá potláčajú imunitnú odpoveď, podporujú pôsobenie tkanivových enzýmov a tým výrazne urýchľujú deštrukciu rohovkového tkaniva. Nesprávne použitie kortikosteroidov môže preto viesť k rýchlemu zhoršeniu stavu a k riziku perforácie rohovky. Ak má pes väčší rohovkový vred alebo hrozí prederavenie rohovky, samotná konzervatívna terapia nestačí. V takýchto prípadoch je potrebné zvoliť chirurgický prístup.

Konjunktiválny flap

Najčastejšie sa používa konjunktiválny flap – technika, pri ktorej chirurg presunie časť spojovky na poškodené miesto a pripevní ju k rohovke. Tento postup sa indikuje pri hlbokých, topiacich sa alebo perforujúcich vredoch, ktoré môžu viesť až k strate oka. Úlohou konjunktiválneho flapu je mechanicky prekryť oslabenú časť rohovky, chrániť ju pred ďalším poškodením a zároveň zabezpečiť prísun kyslíka, živín a imunitných buniek. Spojovka je na tento účel ideálne tkanivo – je pružná, bohato prekrvená a organizmus ju dobre znáša.

Konjunktiválny flap patrí medzi najefektívnejšie chirurgické metódy, najmä v situáciách, keď konzervatívna liečba zlyháva alebo už nie je možná. Typ flapu sa volí podľa rozsahu a lokalizácie defektu. Použiť možno parciálny flap, ktorý prekryje len časť defektu, rotačný flap na väčšiu plochu rohovky, alebo mostíkový flap, ktorý spája zdravé časti spojovky cez postihnuté centrum.

Chirurg vykonáva zákrok v celkovej anestézii. Operácia si vyžaduje mikrochirurgické zručnosti veterinárneho oftalmológa a špecializované vybavenie – najmä operačný mikroskop, ktorý zabezpečí dostatočné zväčšenie. Majiteľ musí po zákroku zabezpečiť dôslednú pooperačnú starostlivosť. Zahŕňa pravidelnú aplikáciu lokálnych antibiotík a protizápalových prípravkov, ako aj nosenie ochranného goliera, ktorý zabráni mechanickému poškodeniu oka. Nevýhodou tejto techniky je narušenie optickej priehľadnosti v mieste zákroku. Používa sa preto najmä v prípadoch, keď je hlavným cieľom zachrániť oko. Ak sa rohovka zahojí, chirurg môže časť flapu neskôr odstrániť a tým zlepšiť jej priehľadnosť.

Iné terapeutické postupy

Podľa charakteru ochorenia možno zvoliť aj iné postupy. Ako alternatívy alebo doplnky liečby sa využíva lamelárna transplantácia rohovky, aplikácia amniovej membrány či implantácia biomateriálov. Medzi novšie a menej invazívne techniky patrí korneálny cross-linking (CXL). Táto metóda kombinuje UV-A svetlo so špecifickou vlnovou dĺžkou a riboflavínom (vitamín B₂). Ich spoločným pôsobením sa spevňujú kolagénové vlákna v rohovkovom tkanive, čím sa zvyšuje odolnosť rohovky voči enzymatickému poškodeniu. CXL má veľký potenciál pri vredoch, ktoré nereagujú na bežnú liečbu. V mnohých prípadoch dokáže oddialiť alebo úplne nahradiť potrebu chirurgického zákroku

Prognóza

Prognóza keratomalácie závisí najmä od rýchlosti diagnostiky, rozsahu poškodenia a zvolenej liečby. Čím skôr sa začne s terapiou, tým vyššia je šanca na zachovanie zraku aj samotného oka. Majiteľ by mal preto venovať zvýšenú pozornosť aj malým zmenám na oku svojho psa.  Zakalené, bolestivé alebo nadmerne slziace oko je vždy dôvodom na okamžitú návštevu veterinárneho oftalmológa.

MVDr. Pavol Zubrický, Prof. MVDr. Alexandra Trbolová, PhD., MVDr. Agniezska Balicka, PhD.

(spracované podľa článku autorov -Liečba keratomalácie u psov a mačiek, publikovaného v časopise Pes a mačka 8/25)