Uveitída predstavuje u mačiek závažné očné ochorenie, ktoré môže výrazne ohroziť zrak aj celkové pohodlie postihnutého jedinca. Ide o zápal vnútorných očných štruktúr prejavujúci sa rôznymi symptómami – od začervenania, prižmurovania a slzenia až po zmeny v správaní zvieraťa. Tento stav často vzniká ako následok iných, vážnejších zdravotných problémov, ako sú vírusové infekcie, autoimunitné poruchy, úrazy či nádory.

Anatómia a mechanizmus vzniku zápalu

Pri uveitíde zápal zasahuje vnútorné štruktúry oka, ktoré spolu tvoria uveálny trakt – dúhovku (iris), ciliárne teleso (corpus ciliare) a cievovku (choroidea). Tieto tkanivá obsahujú hustú sieť ciev a zabezpečujú viacero kľúčových funkcií: regulujú množstvo svetla dopadajúceho na sietnicu, podieľajú sa na tvorbe vnútroočnej tekutiny a vyživujú hlbšie vrstvy oka.

Zápal vzniká ako reakcia imunitného systému na infekciu, poranenie alebo iný podnet. Do postihnutých tkanív prenikajú zápalové bunky a mediátory, ktoré spôsobujú opuch, výpotok, či zhoršenú priehľadnosť oka. Zrenica sa zúži, komorová voda zakalí a citlivosť na svetlo stúpa. Okrem toho pri zápale ciliárneho telesa sa narúša tvorba komorovej tekutiny, čo vedie k zníženiu vnútroočného tlaku, neskôr k sekundárnemu glaukómu. Zápal zároveň zvyšuje priepustnosť ciev, čím umožňuje prenikanie bielkovín a buniek do prednej očnej komory – proces, ktorý zodpovedá za typické klinické prejavy uveitídy.

Príčiny a rizikové faktory

Uveitída u mačiek väčšinou nepredstavuje samostatné ochorenie, ale prejav iného, často systémového problému. Presné určenie príčiny je zásadné pre úspešnú liečbu a prevenciu trvalej straty zraku. Medzi hlavné príčiny patria infekcie, úrazy, nádory, ale aj napríklad imunitne sprostredkované reakcie. Ak sa ani po dôkladnom vyšetrení nepodarí zistiť pôvod ochorenia, ide o idiopatickú uveitídu.

Najčastejšie infekčné formy spôsobujú vírusové, bakteriálne alebo parazitárne agensy, ako napríklad mačací vírus imunodeficiencie (FIV), mačací leukemický vírus (FeLV), vírus mačacej infekčnej peritonitídy (FIP), Toxoplasma gondii a Bartonella henselae.

Neinfekčné faktory zahŕňajú predovšetkým traumatické poškodenia oka, nádorové procesy a autoimunitné poruchy. U niektorých mačiek sa uveitída rozvíja v dôsledku abnormálnej imunitnej odpovede, pri ktorej organizmus napáda vlastné očné tkanivá. Takýto typ zápalu má často chronický priebeh a vyžaduje dlhodobú imunosupresívnu terapiu.

Klinické prejavy

Príznaky uveitídy sú rozmanité a závisia od miesta postihnutia, intenzity zápalu a celkového zdravotného stavu zvieraťa. Mačka býva apatická, podráždená, menej aktívna a často si trie postihnuté oko labkou. Medzi očné príznaky patria napríklad začervenanie, zákal, nadmerné slzenie a výtok z oka. Zrenica býva zúžená, reaguje pomaly na svetlo a postihnuté zviera sa vyhýba jasnému osvetleniu (fotofóbia).

Pri oftalmologickom vyšetrení sa zvyčajne zistí znížený vnútroočný tlak, ktorý poukazuje na poruchu tvorby alebo odtoku komorovej tekutiny. Chronické prípady môžu naopak viesť k zvýšenému tlaku. Dlhodobý zápal spôsobuje aj zmeny farby dúhovky, jej zhrubnutie a tvorbu synechií. Neliečená uveitída vedie neraz k sekundárnemu glaukómu, odlúčeniu sietnice či trvalej slepote.

Diagnostika

Diagnostika uveitídy zahŕňa najskôr podrobnú anamnézu a následne komplexné oftalmologické vyšetrenie. Veterinárny lekár sa zameriava na vzhľad oka, reakciu zrenice, stav dúhovky, ako aj priehľadnosť komorovej vody a prítomnosť výpotku. Okrem toho hodnotí aj celkový stav očných štruktúr a zmeny, ktoré môžu naznačovať akútny alebo chronický priebeh zápalu. Následne sa meria vnútroočný tlak pomocou tonometra – pri akútnej uveitíde býva tlak znížený, naopak pri chronickej forme často stúpa.

V prípade, že zakalenie znemožňuje priamy pohľad do oka, využíva sa ultrasonografia, ktorá umožňuje zobrazenie vnútorných štruktúr aj pri zníženej priehľadnosti rohovky alebo komorovej vody. Ak existuje podozrenie na infekčnú príčinu, vykonávajú sa doplňujúce laboratórne testy a špecifické sérologické alebo molekulárne vyšetrenia, ktoré pomáhajú identifikovať pôvodcu ochorenia. Týmto spôsobom sa stanoví presná diagnóza a zvolí sa vhodná terapia.

Liečba

Liečba uveitídy si vždy vyžaduje individuálny prístup, ktorý závisí od príčiny ochorenia, závažnosti zápalu a celkového zdravotného stavu mačky. Základ terapie tvorí potlačenie zápalu, zmiernenie bolesti a prevencia poškodenia zraku. Okrem toho je nevyhnutné riešiť aj primárne ochorenie, ktoré zápal vyvolalo, pretože bez jeho odstránenia sa stav často opakuje.

Počas liečby veterinárny lekár najčastejšie používa kombináciu lokálnych kortikosteroidov, nesteroidných antiflogistík a mydriatík, ktoré účinne tlmia zápal, zmierňujú bolesť a zároveň bránia tvorbe zrastov dúhovky. Ak ochorenie spôsobuje infekcia, do terapie sa zaraďujú aj antibiotiká či iné liečivá, ktoré cielene pôsobia proti pôvodcovi zápalu. Pri autoimunitných formách uveitídy sa uplatňujú imunosupresíva, pretože potláčajú nadmernú aktivitu imunitného systému a tým stabilizujú priebeh ochorenia.

Liečba má často dlhodobý charakter – zvyčajne trvá niekoľko týždňov až mesiacov. Vyžaduje si nielen trpezlivosť veterinára, ale aj aktívnu spoluprácu majiteľa, ktorý musí dôsledne dodržiavať odporúčaný liečebný režim. Napriek intenzívnej terapii sa u niektorých mačiek uveitída zvyčajne vracia alebo prechádza do chronickej formy, preto je nevyhnutné pravidelné sledovanie pacienta, kontrola očného nálezu a úprava liečby podľa aktuálneho stavu.

Včasná diagnostika a cielene zvolená terapia výrazne zlepšujú prognózu. Vďaka rýchlemu zásahu sa väčšina mačiek úplne zotaví alebo dosiahne zreteľné zlepšenie zraku a komfortu. Oko však zostáva veľmi citlivým orgánom, a preto je pri uveitíde potrebné konať bez odkladu – rozhodujú dni, nie týždne.

Záver

Uveitída patrí medzi najzávažnejšie očné ochorenia mačiek. Hoci jej príznaky môžu spočiatku pôsobiť nenápadne, neliečený zápal dokáže rýchlo spôsobiť trvalé poškodenie zraku alebo slepotu. Každá zmena na oku si preto vyžaduje okamžité odborné vyšetrenie. Rýchla diagnostika a cielene nasadená liečba sú rozhodujúcimi faktormi úspešnej terapie.

MVDr. Pavol Zubrický, PhD.

Prof. MVDr. Alexandra Trbolová, PhD

MVDr. Agniezska Balicka, PhD.

Publikované v časopise Pes a mačka pod názvom Uveitída u mačiek.